Bratislava/Brusel
23. augusta (TASR) - Od roku 2009 sa v Euŕopskej únii každoročne
pripomína Európsky deň pamiatky obetí stalinizmu a nacizmu. Vyhlásili ho
Európsky parlament a anglický názov dokumentu znie European Day of
Remembrance for Victims of all Totalitarian and Authoritarian Regimes,
čo odkazuje na obete všetkých totalitných a autoritárskych režimov.
Tento deň je známy aj ako Medzinárodný deň čiernej stuhy.
Hlavným zmyslom je uchovať spomienku na obete masových deportácií a
vyhladzovania, tiež posilniť demokraciu, mier a stabilitu na európskom
kontinente. EP o tom rozhodol na podnet iniciatívy skupiny poslancov.
Vtedajší predseda EP Hans-Gert Pöttering zverejnil v septembri 2008
písomné vyhlásenie s návrhom, aby sa 23. august vyhlásil za Európsky deň
spomienky na obete stalinizmu a nacizmu. Pod vyhlásenie sa podpísalo
409 poslancov, čím sa dokument stal oficiálnym stanoviskom zákonodarného
zboru Európskej únie.
V apríli 2009 europoslanci schválili uznesenie s názvom Svedomie Európy a
totalitarizmus. Pripomenuli, že masové deportácie, vraždenie a
zotročovanie stalinizmom a nacizmom sa radia medzi vojnové zločiny a
zločiny proti ľudskosti a sú nepremlčateľné na základe Európskej dohody o
ochrane ľudských práv a základných slobôd a Dohody OSN o
nepremlčateľnosti zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov.
Termín 23. augusta sa nevybral náhodou. V tento deň roku 1939 uzatvorili
v Moskve komunistický Sovietsky zväz a nacistické Nemecko pakt
Molotov-Ribbentrop. Zmluvu o neútočení medzi ZSSR a Nemeckom nazvali
podľa ministrov zahraničných vecí Viačeslava Molotova a Joachima von
Ribbentropa, aj keď ju dohodli ríšsky kancelár Adolf Hitler so
sovietskym lídrom Josifom Vissarionovičom Stalinom.
Pakt Molotov-Ribbentrop otvoril brány II. svetovej vojne a viacerým
druhom totalitného násilia na čele s vojnovými zločinmi a holokaustom.
Vyplývalo to aj z toho, že dve napokon proti sebe vystupujúce mocnosti
ovládali totalitné ideológie – boľševizmus a národný socializmus.
Podpisom paktu z 23. augusta 1939 si Nemecko a Sovietsky zväz rozdelili
Európu na sféry vplyvu. Dohoda, ktorá obsahovala aj tajné dodatky,
predchádzala nemeckému útoku na Poľsko (1. septembra 1939) a následnej
sovietskej okupácii východnej časti Poľska. V júni 1940 na jej základe
ZSSR obsadil a neskôr anektoval pobaltské štáty.
Zatiaľ čo západná Európa vývojom po vojne kládla dôraz najmä na pamiatku
holokaustu, pre krajiny strednej a juhovýchodnej Európy mali zásadný
význam aj zločiny stalinizmu a skúsenosť so sovietsko-komunistickým
vplyvom a okupáciou. Za začiatok tohto utrpenia sa datovalo práve
spojenectvo ZSSR a Nemecka v roku 1939. Symbolom odporu proti nemu sa
stala 600 kilometrov dlhá ľudská reťaz, do ktorej sa 23. augusta 1989
zapojilo približne 2,2 milióna ľudí spájajúcich Tallinn, Rigu a Vilnius.
Udalosť výrazne prispela k pádu komunistických režimov a rozpadu
Sovietskeho zväzu v decembri 1991.
Od začiatku 21. storočia začali lídri nových členských štátov EÚ zo
strednej a juhovýchodnej Európy presadzovať, aby sa do európskej
politiky pamäti rovnako zahrnuli aj zločiny stalinského a komunistického
režimu. Parlamentné zhromaždenie Rady Európy v roku 2006 prijalo
rezolúciu, ktorá vyzývala na medzinárodné odsúdenie zločinov totalitných
komunistických režimov.
Dňa 3. júna 2008 významní politici, medzi nimi bývalý český prezident
Václav Havel, podpísali Pražskú deklaráciu o európskom svedomí a
komunizme. Dokument žiadal celoeurópske odsúdenie a pripomínanie
zločinov komunizmu a presadzoval aj inštitucionalizáciu Európskeho dňa
pamiatky. Výsledkom boli iniciatívy v EP a schválenie 23. augusta za
Európsky deň pamiatky obetí stalinizmu a nacizmu.